Národný hrdina a vtipný poctivec. Muž, ktorý má na svedomí ošiaľ Južnej Kórey

Autor: Ondrej Herceg | 1.12.2020 o 15:40 | (upravené 1.12.2020 o 16:18) Karma článku: 1,60 | Prečítané:  471x

Tottenham Hotspur Stadium, 7. december 2019, približne 15:30 miestneho času v hlavnom meste Veľkej Británie, návšteva 58 401 divákov, sekundy pred glorifikovaným momentom, o ktorom si budú ľudia štebotať ešte veľmi dlho.

Uhľadený a pracovitý Juhokórejčan sa dostáva k lopte pred vlastným pokutovým územím. Nič nezvyčajné, čo by malo vzbudiť akúkoľvek zvýšenú pozornosť súpera či publika. Chemoprén na kopačkách sa v tomto momente stáva slabým prípravkom, pretože lepidlo, ktoré tento muž použil, schová obľúbený nápravný extrém majstrov do všetkých vreciek. Hráči Burnley vtedy ešte netušia, čoho budú svedkami. Lepšie povedané, prečo vyťahovať iba Burnley? Jediná osoba na štadióne, prepchatom do prasknutia, nemá tušenie, čo nebesá chystajú.

Guľaté čudeso zatiaľ neplánuje opustiť ani jednu z končatín juhokórejskej hviezdy menom Heung-Min Son. Ako sa dostáva k polovici ihriska, na ľavej strane mu šprintuje spoluhráč Dele Alli. Son nevolí pas doľava a s loptou postupuje plnou parou vpred. Niečo ako Titanic v roku 1912 smerom do Ameriky. Ibaže tieto príbehy majú opačný koniec. Žiadna tragédia, iba číra nádhera a futbalová poézia. Sonove nohy sa nepošmyknú, nezamotá sa v zbytočných kľučkách, protihráči z Burnley pôsobia ako bezradné zmoknuté kurčatá, sú prikrátki, na riešenia je neskoro.

Son sa napokon prediera až pred bezmocného brankára Nicka Popea a nezadržateľným spôsobom zvyšuje v 32. minúte zápasu na 3:0. Pravdupovediac, o skóre vtedy veľmi nejde. Son Heung-Min práve zažil jeden z momentov svojej vynikajúcej kariéry. SONzačné!

Dnes sa môže pýšiť honorom najlepšieho futbalistu Ázie a úspešne šľapcuje po vzore svojho krajana Park Ji-Sunga, ktorého obdivovalo futbalové osadenstvo vďaka nevyčerpateľnej energii a schopnosti hrať na akomkoľvek poste.

Ctené a vážené dámy, taktní a zdvorilí páni, zoznámte sa s jedným z najlepších hráčov súčasného futbalu.

Ak by ste pred 15 rokmi zamierili do Južnej Kórey a spytovali sa fanúšikov futbalu na ich obľúbené mužstvo mimo ich krajiny, sotva by ste našli zopár takých, ktorí by vyprskli Tottenham Hotspur. Lee-Young Pyo síce bol oceňovaný obranca Tottenhamu so 127 reprezentačnými štartmi, ale viete, ako tieto veci chodia. Ofenzívni majstri sú oddávna obdivovaní mohutnejšími masami než zadáci. Dnes je situácia z pohľadu fanúšikovania iná. Spurs sa tešia v Ázii výraznejšej podpore, v Južnej Kórei tobôž. Heung-Min Son spôsobil doslova futbalový ošiaľ a dresy idú na dračku.

„Je národným hridnom. Je to tak šialené. Je nedotknuteľný a skutočne veľká hviezda. Už by nemohol byť väčšou hviezdou. Každé dieťa sa teraz učí o futbale,“ povedal pre portál The Athletic juhokórejský žurnalista Lee Sook-young.

Premier League zostáva suverénne najsledovanejšou futbalovou súťažou na planéte a bary po celom svete víkend čo víkend vysielajú zápasy tých najlepších. V Soule, hlavnom meste krajiny, však i puby patriace komunitám Liverpoolu či Manchestru United razom nechajú zapnuté i zápasy Tottenhamu. Záujem o Sona je skutočne galaktický, ozajstná národná hviezda.

Otec malého Sona sa kedysi dávno opýtal svojho syna, či by chcel zasvätiť život futbalu. Odpoveď bola jasná - áno. Son Woong-Jung trénoval svojho miláčika s radosťou, a to najmä preto že sám bol profesionálnym hráčom, i keď pôsobil iba na ázijskom kontinente. Slová o zanietenosti k futbalu boli naozaj pravdivé a Son junior so svojím starším bratom trénovali denne približne šesť hodín. Loptu si skutočne zamilovali. Motiváciu zjavne nepotrebovali, a keby náhodou, bývalý futbalista tatko by ich s radosťou potlačil vpred, najmä súčasnú hviezdu Tottenhamu. 

Vo veku 14 rokov začal hrať aj v ozajstných súťažných zápasoch, i keď táto aktivita sa veľmi nestretla s pochopením u jeho otca. Ten sa domnieval, že svaly a kosti mladých futbalistov sú ostrými zápasmi príliš preťažené a škodia im. Evidentne sa mýlil, naopak sa dá povedať, že jeho syn si takéto zápasy užíval naplno. Ak sa raz do niečoho zaľúbite, ťažko sa odľúbiť. Prípad Heung-Min Son vs. futbal.

Ako pozorný sledovateľ líg naprieč Európou si veľmi živo spomínam na Sonovu poslednú sezónu (2012/13) v nemeckom Hamburgu, keď vytvoril potentné útočné duo s Lotyšom Artjomsom Rudnevsom. Svoje by vedeli povedať aj v Dortmunde, keď im nezastaviteľný Kórejčan dvakrát venoval darčekové gólové balenia v rovnakom počte. Ba čo viac, zasa dva z nich vypadli z totožných očných jamiek – prienik po pravej strane á la Arjen Robben, kľučka doľava a nechytateľný kanón z ľavej nohy na vzialenejšiu žrď.

Po dvoch rokoch v hamburskej akadémii a príchode zo Soulu vo veku 16 rokov sa Son postupne prepracoval až na lídra tímu, pričom k rastu mal popri sebe k dispozícii ozajstné ikony futbalu - napríklad dosluhujúceho holandského predátora Ruuda van Nistelrooya, peruánskeho velikána Paola Guerrera či Brazílčana Zé Roberta, v minulosti hrajúceho za Bayern Mníchov a 84-krát za národné mužstvo. V radoch Hamburgu nemožno vynechať nádherný debut proti Kolínu nad Rýnom a technicky brilantný gól proti bezradnému brankárovi Varvodičovi. Chorvátsky brankár vybehol, ale onedlho konštatoval, že spravil chybu. Son ho pohotovo a umne preloboval a loptu poslal s úsmevom na perách do siete. Škvrnou zápasu bol pre Juhokórejčana ešte o niečo hviezdnejší moment – hetrik slovinského ostrostrelca Milivojeho Novakoviča pri výhre 3:2.

Agilita, pohyblivosť, nebojácnosť a vytrvalosť urobili v nemeckom prístave zo Sona žiadaný artikel. S ponukou na prestup prijachal Leverkusen a toto volanie sa nedalo odmietnuť. Krok vpred v sľubne rozvíjajúcej sa kariére, navyše pri pomyslení, že Die Werkself (prezývka Leverkusenu) sa v minulosti stali úspešnou prestupnou stanicou na ceste k vyšším cieľom.

Koniec-koncov v Leverkusene zažili vydarené obdobia Michael Ballack (neskôr Bayern Mníchov a Chelsea), Dimitar Berbatov (Tottenham a Manchester United), bratské dueto Robert Kovač (Juventus Turín) a Niko Kovač (Bayern), Lúcio (Bayern a Inter Miláno) či už spomenutý Zé Roberto (Bayern), tak prečo sa nepokúsiť pokračovať v ich šľapajach? Niet čo stratiť, Son mohol iba získať, svojím prístupom sa navyše nemal čoho obávať.

Leverkusen neváhal vytiahnuť v lete 2013 10 miliónov eur a zo Sona spravil v tom čase svoju najdrahšiu posilu v klubových dejinách. Skromný Kórejčan pokračoval v ceste nahor a tam, kde skončil ako obľúbenec hamburských najvernejších. Hetrikom pochoval práve bývalých spoluhráčov z Hamburgu a za dva roky sa jeho meno začalo skloňovať a tvarovať v európskych futbalových moriach čoraz častejšie. Súhra s klubovou legendou Stefanom Kiesslingom bola fantastická, nevraviac o celom mužstve Die Werkself. Pre zaujímavosť, v tíme sa stretol so súčasnou oporou Arsenalu, brankárom Berndom Lenom, ofenzívnym stredopoliarom AC Miláno Hakanom Calhanogluom či nemeckou hviezdou Julianom Brandtom, momentálne obliekajúcim dres Borussie Dortmund.

Dve štvrté miesta, gól v približne každom treťom stretnutí (62/21) a i klub v 160-tisícovom meste mu začal byť primalý. Ročník 2015/16 síce odštartoval vo farbách farmaceutov, ale akosi každý nahlas či potichu tušil, že kniha „Môj nemecký čas“ píše posledné riadky. Futbalová smotánka túžila po produktívnom mužovi a priletel Tottenham. Ten spravil zo Sona najdrahšieho ázijského futbalistu všetkých čias, keď zaplatil 30 miliónov eur; rekord dovtedy držal Japonec Hidetoši Nakata (prestup v roku 2001 z AS Rím do Parmy za 25 miliónov).

Behom piatich rokov sa nezmazateľne vryl do sŕdc fanúšikov Spurs. Obdivujú jeho silné stránky na ihrisku i povahu. Keď 3. novembra 2019 nastal nešťastný moment a Son po sklze zozadu veľmi vážne zranil Andrého Gomesa z Evertonu, bol zničený. Zasiahnutý a skormútený Son vyfasoval trojzápasový trest, no o deň urobila Futbalová asociácia správny ústupok a dištanc zrušila. U Sona akiste zavážila jeho krištáľovo čistá minulosť, pretože nikdy predtým nebol trestaný za hrubé fauly a takisto ho nikdy nik nepovažoval za zákerného hráča praktizujúceho špinavosti.

V čom je teda Son výnimočný? Všestrannosť, energia, schopnosť strieľať góly, hrať na akomkoľvek poste v útoku – ako hrotový útočník, falošná deviatka či krídelník. Najmä poctivý prístup k futbalu, ktorým si vydobyl miesto medzi výkvetom sveta. Nič nefalšuje, vzorom ide na všetkých frontoch. Nikdy mi síce doteraz nebolo dožičené navštíviť tréningovú jednotku Hamburgu, Leverkusenu, Tottenhamu či Južnej Kórey, ale vložil by som ruku do tigrovej klietky za to, že Son patrí k najlepším i najpracovitejším chlapom v akomkoľvek kolektíve.

K tomu všetkému prikladá aj toľko potrebnú energiu vtipkovať, čo z neho robí obľúbenca medzi spoluhráčmi človeka, s ktorým radi trávite čas. Milovník tanca a spevu, síce falošného, ale čo po tom. Keď si z neho v partii spravia žarty, on sa neurazí, práve naopak. Takisto neváha pomáhať spoluhráčom či iným, ktorí jeho výpomoc potrebujú, bez ohľadu na postavenie, pôvod či rasu.

Od štartu sezóny 2015/16, teda obdobia, keď prišiel do Premier League, sa zapisuje do tabuliek i nadaním používať obe nohy. Z 58 gólov behom piatich sezón strelil 33 z nich silnou a 25 slabšou, teda ľavou nohou. Percentuálne vypočítané – 43 percent svojich presných zásahov zaznamenal údajne slabšou hnátou. Impozantné, nik za ten čas nemá lepšiu štatistiku, blíži sa Jamie Vardy z Leicestru (25 gólov slabšou ľavačkou z celkového počtu 70, a teda 36 percent).

„Ázijský David Beckham“, ako ho po novom mnohí nazývajú z marketingového hľadiska, v prebiehajúcom ročníku mieri vysoko. Jeseň 2020 ho zastihla v životnej forme, s Harrym Kaneom si obmieňajú góly a asistencie na požiadanie. Tottenham ide ruka v ruke vedľa seba so Sonom podľa jeho formy. Kohúti sa nachádzajú na prvom mieste Premier League o skóre pred Liverpoolom, a čaká ich dôležité vianočné obdobie. Záver Európskej ligy, kde ešte v papierovo jednoduchej skupine s Antverpami, LASK Linz a Ludogorcom Razgrad nemajú nič isté, ich nepochybne zapotí.

Premier League takisto predstavuje skutočné skúšky. Mikulášska severolondýnska párty proti Arsenalu, decembrový výlet do Liverpoolu či Wolverhamptonu. V terajšom svete sa síce ázijskí novinári nedostanú voľne na zápasy Premier League, ale hneď, ako bude takáto možnosť k dispozícii, môžete si byť istí jednou vecou. Son neodmietne jediný rozhovor, v mix zóne sa pri nich pristaví, pretože merali tisícky kilometrov, aby čitateľom doma priniesli obsah o ich národnom hrdinovi, ktorý dodnes žije v londýne so svojimi rodičmi.

Posledný ligotavý grál naposledy oslavovala partička okolo Dimitara Berbatova a Robbieho Keana na jar 2008 po uchmatnutí ligového pohára. A predtým? Uf, FA Cup v roku 1991. Terajšie mužstvo Spurs, posilnené navrátilcom a miláčikom Garethom Baleom, vitálnou formou Heung-Min Sona, superstrelcom Harrym Kaneom a najmä rodeným víťazom José Mourinhom, zvierajú v rukách všetky predpoklady, aby konečne znova bodovali na niektorom zo štyroch frontov.

Nech bude tým pohárom hociktorý – či najťažšia liga sveta, Európska liga alebo domáce poháre, vedzte, že Son si zahrá veľmi významnú rolu ako Hamlet. Možno najprominentnejšiu s tým, že nepôjde o tragédiu ako pri veľdiele britského spisovateľa Shakespearea, ale tottenhamská časť Londýna sa premení na bujaré miesto. A Son sa stane predmetom nekonečných chorálov. Po zásluhe, o tom hádam netreba zbytočne polemizovať.

Video: YouTube/FifaTV, Bundesliga, Tottenham Hotspur

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?